V súčasnosti sa v rámci Európskeho týždňa udržateľného rozvoja "European Sustainable Development Week 2024" konajú stovky podujatí. Aj program URBACT chce upriamiť pozornosť na mestá, ktoré implementujú 17 cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDG) na miestnej úrovni.
Zoznámte sa so sieťou Cities for Sustainability Governance Network, spoločným príbehom jej deviatich partnerských miest na ceste vpred k udržateľnému rozvoju miest riadených komunitou.
Prečo udržateľná verejná správa?
Pokiaľ ide o ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (UN SDG), posledné správy o pokroku znejú alarmujúco: podľa najnovších správ o pokroku svet nie je na dobrej ceste k dosiahnutiu 17 cieľov (SDG). Pokiaľ ide o mestá, žiadne európske mesto zatiaľ nedosiahlo ciele, pričom OECD odhaduje, že približne 65 % všetkých cieľov SDG závisí od opatrení miestnych a regionálnych samospráv.
Prečo sa pokrok nedeje dostatočne rýchlo? Vyriešenie tejto „reakčnej medzery“ si vyžaduje nové modely riadenia verejnej správy smerom k udržateľnosti a dosahovania výsledkov pre a spolu s našimi komunitami (inak známe ako "udržateľné riadenie"). Čo máme na mysli pod pojmom „riadenie alebo správa“ podľa definície „udržateľnosti“ v Agende OSN 2030 a cieľov SDG? Stručne povedané, správa sa zaoberá otázkou, ako môžu mestá dosiahnuť lepšie výsledky (smerom k cieľom udržateľného rozvoja SDG spolu so svojimi komunitami. Zameriava sa na vnútorné procesy a štruktúry, ako aj na vzťahy so zainteresovanými stranami.
Starosta mesta Braga (PT) Ricardo Rio to vyjadril jednoducho: „Vždy hovorím, že ciele trvalo udržateľného rozvoja sú našou ‚cestou ku kvalite života‘, takže keď plníme ciele, snažíme sa vytvoriť podmienky pre ľudí, aby boli v našom meste šťastnejší a aby mali lepšiu kvalitu života." V nasledujúcom videu nájdete ďalšie postrehy starostu Ria o úlohe miestnych samospráv pri podpore udržateľného rozvoja miest:
Mestá sa síce v praxi angažujú v oblasti udržateľného rozvoja a vytvárania základov pre kvalitu života ľudí, ale nie vždy sú vypočuté, poverené a majú dostatok zdrojov na to, aby sa vyrovnali s očakávaniami, ktoré sa na ne kladú. Je nevyhnutné, aby sa hlas miest stal hlasnejším v globálnom diskurze o udržateľnosti.
Nasledujúca časť približuje deväť miest, ktoré využívajú rámec cieľov SDG na vytvorenie holistických dlhodobých stratégií, ktoré zodpovedajú miestnym potrebám a výzvam.
Príbehy o pôvode: Sieť URBACT o udržateľnej správe
V rámci programu URBACT IV sa začalo prvé kolo 30 sietí akčného plánovania, ktoré prebiehajú v rokoch 2023 až 2025 v rôznych tematických oblastiach. V rámci témy „Participatívna správa“ sieť Cities for Sustainability Governance (CSG) skúma, ako môžu mestá navrhovať, realizovať a prevádzkovať strategické a komunitne orientované riešenia výziev udržateľnosti vo všetkých jej rozmeroch: ekonomickom, environmentálnom a sociálnom.
Sieť CSG má deväť partnerských miest - Agios Dimitrios (EL), Braga (PT), Espoo (FI), Gabrovo (BG), Jablonec nad Nisou (CZ), Košice (SK), Mannheim (DE), Tallinn (EE) a València (ES). Mestá chcú spoločne dokázať, že ciele trvalo udržateľného rozvoja nemožno len lokalizovať (kontextualizovať), ale že skutočne určujú cestu pre udržateľné mestá všetkých veľkostí.
Štyri piliere udržateľnej správy
Vzhľadom na to, že každé mesto má svoj jedinečný miestny kontext a výzvy, sieť CSG vytvorila štyri spoločné piliere na analýzu súčasnej situácie v rôznych mestách, pokiaľ ide o udržateľnú správu. Na základe týchto pilierov každý partner navrhuje a realizuje svoje priority a opatrenia.
1. Pilier rozvoja politiky: definovanie toho, čo je potrebné dosiahnuť, s využitím cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako vodiaceho rámca na vytvorenie spoločného smerovania na miestnej úrovni
Niektorí partneri boli už na začiatku na čele v oblasti udržateľnej správy: Espoo s „Príbehom Espoo“, Mannheim so svojou Misiou 2030, model strategického riadenia v Brage a Stratégia rozvoja do roku 2035 v Tallinne - všetky tieto krajiny začlenili ciele trvalo udržateľného rozvoja do svojho dizajnu, realizácie a monitorovania. Ostatné mestá v sieti majú príležitosť začať strategickejšie využívať ciele udržateľného rozvoja. Deje sa tak v Košiciach (SK) a v Jablonci nad Nisou (CZ), kde je vytvorené nové oddelenie pre strategické plánovanie, ktoré bude pracovať na zlepšení spôsobu tvorby strategických koncepcií a plánov. Ciele SDG ich môžu byť pri tvorbe veľkou podporou.
2. Pilier viacfaktorového riadenia: ako môžu mestá lepšie spolupracovať s partnermi a komunitami
Kľúčom k úspechu je lepšia spolupráca v rámci partnerstiev a s komunitou. To znamená, že na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja je potrebné využívať rastúcu kombináciu „P“ - súkromný sektor, verejný sektor, ľudia, miesto a partnerstvá. València (ES) je v tomto smere majákom, pretože navrhla viacúrovňový systém riadenia v súlade s misiou EÚ. Podobne ako Valencia, aj mestá Gabrovo (BG) a Košice (SK) vytvárajú systémy participatívneho riadenia. Konkrétne Gabrovo predložilo zmluvu o klimatickom meste, ktorá potvrdzuje záväzok mesta dosiahnuť cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2030. V meste Agios Dimitrios (EL) sa začína nový proces participatívneho plánovania s novou vládou od roku 2024, ktorý vychádza z dlhej tradície zapájania komunity.
3. Pilier organizačného rozvoja: podpora ľudí v mestských organizáciách, aby sa udržateľný rozvoj stal súčasťou ich každodennej práce a myslenia
Sú potrebné silné inštitúcie s kultúrou a nastavením myslenia v smere k udržateľnosti. Mestské úrady a úradníci sú v centre siete CSG a usilovne pracujú na tom, aby sa udržateľný rozvoj realizoval čo najlepšie s využitím dostupných zdrojov. Pomocou URBACT nástroja "stromu problémov" sa ako jedna z hlavných príčin „nedostatku opatrení“ v rámci cieľov udržateľného rozvoja zdôraznil nedostatok „vedomostí v oblasti udržateľnosti“. Kľúčové je preto vybaviť ľudí vedomosťami a pochopením udržateľného rozvoja (a SDG). Potrebné je tiež, aby sa udržateľný rozvoj stal súčasťou každodennej práce každého z nás, aby sa vytvorili správne štruktúry a postupy - vrátane zdrojov - na to, aby oddelenia spolupracovali a fungovali ako jeden celok.
V Tallinne (EE) začínajú oddelenia ľudských zdrojov, komunikácie a medzinárodných vzťahov spolupracovať na príprave nových študijných materiálov a interných komunikačných opatrení na podporu kultúry a myslenia v oblasti udržateľnosti v mestskej správe. V Espoo (FI) už majú všetci zamestnanci mesta prístup k online kurzu o SDG, okrem iných školení o udržateľnom rozvoji.
Po vzore Espoo vyvíja Gabrovo (BG) vlastnú kartovú hru súvisiacu s cieľmi udržateľného rozvoja ako zábavný a interaktívny spôsob zapojenia miestnej komunity do úsilia o udržateľnosť.
4. Pilier viacúrovňovej správy: pozitívne presadzovanie záujmov miest na vyšších úrovniach verejnej správy a maximálne využitie spolupráce medzi mestami
Žiadne mesto nie je ostrovom a trvalo udržateľný rozvoj nemožno obmedziť na administratívne hranice. Preto je nevyhnutný dialóg a spolupráca na všetkých úrovniach verejnej správy (regionálnej, národnej, EÚ, OSN), ako aj s inými samosprávami. Je tiež dôležité zabezpečiť, aby výhody spolupráce medzi mestami prinášali konkrétne výsledky na miestnej úrovni. V mestách Braga (PT) a Gabrovo (BG) sú starostovia prostredníctvom Výboru regiónov (VR) dôležitými a dynamickými obhajcami na úrovni EÚ a môžu podporiť celú sieť v pochopení toho, ako lepšie prepojiť miestnu, národnú a medzinárodnú prácu.
Účasť Bragy na globálnej iniciatíve UN-Habitat pre mestá a inovačný tábor Gabrova (naplánovaný na november 2024) podľa modelu štvoritej špirály VR sú dva konkrétne príklady podporujúce spoluvytváranie riešení pre účinnú komunikáciu o udržateľnom rozvoji.
Rozprávanie príbehov a zapojenie občanov
Hoci ide o prvok všetkých štyroch pilierov, na dosiahnutie akčného limitu SDG je potrebné, aby občania sedeli za rokovacím stolom spolu s rozhodovacími orgánmi na všetkých úrovniach. „Mestá sú také silné ako ich komunity,“ vyjadruje zaslúžený optimizmus koordinátor vedúceho partnera Ville Taajamaa a dodáva: “Po hodinách a hodinách odborných rozhovorov, práce a prechádzok o udržateľnosti miest sme mali na mysli predovšetkým našich občanov. Aké je to super!“ Toto spoločné východisko prevládalo už na začiatku siete, keď sa starostovia a miestni zástupcovia CSG zúčastnili na rozhovoroch. Zhodli sa na tom, že občania a miestne komunity musia byť zapojení do každodennej práce miest.
S cieľom zabezpečiť zapojenie občanov organizovala skupina CSG školenia, ktoré pomáhajú predstaviteľom miest komunikovať s občanmi o vízii mesta do budúcnosti. Tento prístup rozprávania príbehov je prvkom metódy URBACT a v júni 2024 partnerské mestá CSG zaznamenali reálne skúsenosti počas intenzívneho školenia o rozprávaní príbehov v Mannheime (DE).
Výhľad do budúcnosti: Mestá a ciele do roku 2030
Úloha miest pri vytváraní spoločnosti odolnej voči budúcnosti je všeobecne uznávaná, ale udržateľná správa miest nie je univerzálna koncepcia. Bude mať rôzne podoby v závislosti od veľkosti, histórie a geografickej, sociálno-ekonomickej a kultúrnej reality našich partnerských miest. Kľúčové je aj načasovanie a je potrebné vytrvalé úsilie, aby sa udržateľný rozvoj v organizácii „uchytil“.
Prostredníctvom toho všetkého CSG pracuje aspoň na jednom prvku tohto hľadania: na strategickom riadení riadenom komunitou prostredníctvom Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja.
Chcete sa dozvedieť viac o iniciatíve Mestá pre udržateľné riadenie? Pozývame vás na stránku siete. Získajte „názory miest“ a podrobné diskusie zo série webinárov siete.
Sieť Cities for Sustainability Governance je jednou z 30 sietí akčného plánovania URBACT vybraných na obdobie rokov 2023 až 2025.
Získajte ďalšie názory odborníkov na realizáciu cieľov udržateľného rozvoja OSN v európskych mestách, navštívte URBACT Knowledge Hub.
Tento článok bol preložený z článku URBACT aktualizovaného v októbri 2024. Pôvodný článok vytvorila Stina Heikkila v spolupráci s Ville Taajamaa, CSG Lead Partner koordinátorom dňa 06/12/2023.
