V roku 2011 sa hospodárska situácia v meste Preston neuberala práve pozitívnym smerom. Z uvedeného dôvodu mestská rada pristúpila k rôznym pokusom na opätovné zvýšenie spoločenského bohatstva, vďaka čomu bolo mesto schopné dostať svoje zdroje pod kontrolu. Keďže Preston mal záujem sa v tejto oblasti naďalej zlepšovať a šíriť tak svoje poznatky ďalej, rozhodol sa pre účasť v sieti URBACT Procure.
Od 80. rokov 20. storočia Preston čelil podobným problémom ako mnoho iných miest v severnej časti Anglicka. V minulosti bolo mesto dôležitým strediskom priemyselnej výroby. Po zatvorení tovární sa však ocitlo v ťažkej hospodárskej situácii. Napriek rastúcemu sektoru služieb sa Preston snažil využitím externých investícií financovať rozvoj aj v iných oblastiach, a to najmä v komerčnom a maloobchodnom sektore. V roku 2011 nastal zlom. V dôsledku hospodárskej krízy dostal projekt na vybudovanie nového nákupného centra v celkovej hodnote 700 miliónov libier (cca 780 miliónov eur) stopku.
Projekt s názvom „Tithebarn“ mal zabezpečiť vznik nových pracovných miest a služieb. Keďže jeden z hlavných partnerov, maloobchodník John Lewis, odstúpil od zámeru podieľať sa na projekte, mestská rada nemala na výber a plán na výstavbu nákupného centra odložila. V prvom momente vyzerala situácia katastrofálne, „pretože sme nemali žiadny plán B,“ hovorí člen mestskej rady Matthew Brown, „a potrebovali sme nájsť vhodné riešenie".
Viac ako tradičný prístup
Po mesiacoch hľadania našlo mesto riešenie v podobe tvorby spoločenského bohatstva. Ide o súbor stratégií určených na uvoľnenie latentného rastu v lokálnej ekonomike. Vytvorila sa špecializovaná skupina odborníkov na verejné obstarávanie. Jej úlohou bolo pomocou inovatívneho nástroja na analýzu výdavkov zmapovať proces alokácie mestských peňazí. Najdôležitejšie je určiť spôsob, akým môžu miestne inštitúcie, ako sú univerzity, nemocnice, podnikateľské a bytové organizácie strategicky prideľovať zdroje na podporu jednotlivých komunít. Táto taktická stratégia obstarávania zabezpečila v rámci mesta vynakladanie väčšieho objemu finančných prostriedkov tzv. model Preston bol od roku 2015 považovaný za nástroj so samými výhodami. Jedným z dôvodov, prečo sa mesto rozhodlo zapojiť do obstarávacej siete URBACT, bola snaha vyťažiť zo spomínaného nástroja čo najviac.
Winckley Square Gardens - Obnovený priestor Jedna z hlavných nákupných ulíc v meste Preston
„Dostali sme impulz ísť ďalej a príležitosť rozšíriť náš tím o ďalšie organizácie, ako je Federácia malých podnikov a Obchodná komora,“ hovorí Tamar Reay, referentka pre ekonomickú obnovu. Mesto vytvorilo skupinu miestnych zainteresovaných subjektov s miestnou skupinou URBACT, ktorá vypracovala integrovaný plán. Cieľom bolo efektívnejšie zosúladiť verejné obstarávanie s miestnymi potrebami a zamerať sa na spoluprácu s lokálnymi inštitúciami. Účasťou v sieti Procure dostalo mesto možnosť sledovať rôzne druhy inovácií aj v iných partnerských mestách a zároveň dalo k dispozícii vlastné nápady. Praha inšpirovala nápadom na začlenenie sociálnych a environmentálnych kritérií do procesu obstarávania. Od španielskeho mesta Candelaria sa naučili využívať metódu participatívnych rozpočtov. Rumunské mesto Satu Mare sa podelilo s realizáciou stratégie efektívnejšej práce s miestnymi inštitúciami. Skúsenosti zo všetkých troch partnerských miest má Preston v úmysle využiť pri tvorbe budúcich plánov.
Centrum mesta Preston
Účasť v sieti URBACT bola pre mesto Preston príležitosťou na zvýšenie povedomia o dosiahnutých úspechoch v oblasti vytvárania spoločenského bohatstva. „URBACT nám dal pocítiť, že to čo robíme, robíme skutočne dobre a nielen na miestnej, ale aj na medzinárodnej úrovni,“ potvrdzuje Matthew Brown. V roku 2017 bola práca mesta Preston v oblasti analýzy výdavkov uznaná ako príklad dobrej praxe URBACT a v ten istý rok si ju osvojili viaceré mestá na mestskom festivale URBACT v estónskom Tallinne. Vďaka zapojeniu do siete Procure sa Preston stal v rámci Urbánnej agendy pre EÚ členom Partnerstva pre inovatívne a zodpovedné verejné obstarávanie. Táto skupina priamo spája mestské úrady s národnými vládami, pozorovateľmi a Európskou komisiou.
Zdieľanie know-how
V celej Veľkej Británii sa tzv. model Preston používa ako symbol pružnosti a často je považovaný za alternatívu k úsporným opatreniam. Aktivity vykonávané na miestnej úrovni sú, samozrejme, len začiatkom celého procesu. Mestská rada v súčasnosti pracuje na unikátnych schémach na vytváranie spoločenského bohatstva, pričom sa opiera o skúsenosti partnerských miest zapojených do siete URBACT Procure a postindustriálnych komunít v Amerike. V súčasnosti prebiehajú snahy o vytváranie pracovných družstiev a plne licencovanej komunitnej banky.
„Čo sa týka integrovaného akčného plánu, naším cieľom je pokračovať v tejto práci ďalej,“ vysvetľuje pani Tamar. „Chceme vytvoriť príručku o obstarávaní, v ktorej by kupujúci našli podrobne spracovanú problematiku celého procesu a zároveň by dodávateľom slúžila ako sprievodca výberovými konaniami. Miestne inštitúcie prejavili záujem sa naďalej stretávať a venovať sa analýze výdavkov. Dokonca sa dohodli na opätovnej spolupráci pri realizácii budúcich projektov. “
