Zelená a modrá infraštruktúra prináša do ulíc viac zelene, tieňa a života, zlepšuje hospodárenie s vodou, vytvára mikroklímu a bojuje s tepelnými ostrovmi. Pozrime sa spoločne na niekoľko adaptačných opatrení, ktoré môžu mestá v krátkom či širšom časovom horizonte plánovať a realizovať s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
Program URBACT na svojej webstránke (v časti KNOWLEDGE HUB) zozbieral množstvo tipov a konkrétnych návodov ako zavádzať jednotlivé opatrenia do praxe. Pod tému "Green urban economies" nájdete reálne skúsenosti 47 miest, ktoré boli v roku 2023-2025 zapojené do 5 sietí akčného plánovania. Sieť LET’S GO CIRCULAR! začala s obehovou ekonomikou, GreenPlace s opustenými mestskými priestormi. In4Green sa pustila do transformácie priemyslu, COPE sa zaoberala klimatickými opatreniami zameranými na občanov a EcoCore začala s malými mestami pozdĺž dopravných koridorov. Viacero praktických a osvedčených realizácií z týchto sietí nájdete i v tomto článku.
1. Zelené steny i strechy
Zelené steny zlepšujú kvalitu vzduchu, akustiku a zároveň chránia budovy pred teplotnými výkyvmi a extrémnymi poveternostnými podmienkami. Medzi nákladovo menej náročný variant patrí využitie existujúcich konštrukcií pre popínavé rastliny.
Udržateľné zelené strechy prispievajú k hospodáreniu s vodou, zlepšujú izoláciu a kvalitu ovzdušia, zabezpečujú chladenie a vytvárajú biotop pre biodiverzitu.
Počuli ste už o bielych strechách? Namaľovanie striech na bielo je nákladovo najlacnejšie a najrýchlejšie riešenie. Biele strechy pritom odrážajú až 90 % dopadajúceho slnečného žiarenia.
2. Vodné prvky
Začlenenie vodných prvkov do verejných priestorov môže priniesť celý rad výhod, predovšetkým s pozitívnym vplyvom na miestnu mikroklímu. Voda znižuje miestne teploty a zmierňuje efekt tepelného ostrova.
Vodné prvky môžu mať spektrum foriem a s tým spojené využitie: klasické i pochôdzne fontány, vodná hmla, pitné fontány, jazierka. Potôčiky a vodopády možno využiť na vytvorenie detských ihrísk. Pri využívaní vody je potrebné zvážiť a zohľadniť spotrebu energie, zásobovanie vodou, údržbu a optimalizáciu nákladov s tým spojených.
Tip z praxe: Súčasťou Klimatického plánu Mesta Bratislava je vytvorenie programu rozširovania pitných fontán, pričom do roku 2030 ich vybuduje Bratislavská vodárenská spoločnosť najmenej 80.
3. Lúky v meste
Lúky s výsadbou lúčnych kvetov a tráv zadržiavajú vlhkosť aj počas horúcich dní a zlepšujú mikroklímu. Zároveň lákajú opeľovačov do miest a podporujú tak mestskú biodiverzitu.
4. Mobilné prvky
Využitie dočasných tienidiel alebo konštrukcií s popínavými rastlinami môže sezónne pomôcť zmierniť letné vlny horúčav aj v priestoroch, kde nie je možné vytvoriť trvalú zeleň. Na druhej strane, v zime je možné maximalizovať solárny zisk.
Tip z praxe: Mobilný les (Limerick, Írsko, sieť GreenPlace)
Mestský úrad v spolupráci s miestnou firmou vyrobil 70 kvetináčov z udržateľnej preglejky s kolieskami (uzamykateľné proti krádeži), ktoré zvládnu premiestňovať dvaja ľudia. Riešenie umožňuje flexibilné usporiadanie pre rôzne podujatia.
Mobilný les stromov tiež slúži ako mobilná škôlka, kde sa môžu mladé stromy zakoreniť pred vysadením na ich konečné miesto.
Viac informácií: Handbook siete " GreenPlace"
Foto: sieť GreenPlace
5. Komunitné záhrady a predzáhradky
Zapojenie miestneho obyvateľstva do úpravy svojho okolia môže byť vhodným spôsob ako priniesť zeleň do nevyužívaných priestorov, a tým optimalizovať mestský priestor. Spoločne zdieľaný priestor môže byť vhodným katalyzátorom komunitného života.
Komunitné záhrady majú významný terapeutický prínos, zvyšujú pocit spolupatričnosti a tým bojujú proti vyčleneniu staršej generácie či inak sociálne znevýhodnených osôb. Hoci komunitné záhrady nezabezpečia plnú potravinovú sebestačnosť, môžu posilniť biodiverzitu a spotrebu lokálnych plodín. V neposlednom rade sú tiež vhodné na vzdelávacie aktivity pre mládež i verejnosť.
 | Tip z praxe: Záhrady biodiverzity s rozlohou 1 m² Projekt „Záhrady biodiverzity s rozlohou 1 m²“ bol realizovaný v lete 2024 v šiestich štvrtiach mesta Vilnus. Na každej parcele boli vysadené trvalky priaznivé pre hmyz. O iúdržbu sa starali miestni obyvatelia. S podporou mimovládnych organizácií a samosprávy projekt zapájal občanov s cieľom podporiť komunitu, environmentálnu výchovu a mestskú biodiverzitu. Viac informácií: A case catalogue " COPE cases for inspiration" Foto: sieť COPE |
6. Obnova riečnych brehov
Úprava riečnych korýt do betónových brehov a ich odklon do pozemných kanálov bol bežne využívaný stavebný postup v mestách, ktorý vytvoril viac priestoru pre mestskú zástavbu a infraštruktúru. Obnovenie brehov riek a obmedzenie ich "kanálovania" môže prispieť k vytvoreniu rekreačnej i záplavovej oblasti a lepšej ochrany pred povodňami. Obnovenie prirodzených zelených porastov prináša do mesta chladnejšiu mikroklímu a život prostredníctvom pestrej biodiverzity.
 | Tipy z praxe: Revitalizácia brehov rieky v meste Vroclav Rekonštrukcia opusteného a zanedbaného brehu rieky premenila túto oblasť na rekreačný a bezpečný priestor pre obyvateľov, pričom sa zachovala jej prírodná krása. Medzi kľúčové riešenia patrilo vybudovanie drevených lávok a móla, lavičiek, osvetlenia, chodníkov a cyklotrás, dráhy na kolieskové korčule, kvetinovej lúky, vodného ihriska pre deti, ako aj plážovej zóny. Viac informácií: Handbook siete " GreenPlace" Foto: sieť GreenPlace |
7. Zelené aleje a koridory
Koruny stromov vedia veľmi účinne znížiť teplotu až o 3 °C. Listová plocha stromov nielen pohlcuje CO2 a vytvára kyslík, hustá vegetácia pozdĺž ciest výrazne tlmí hluk z mestskej dopravy a zachytáva prachové častice.
Zelené koridory a stromy absorbujú obrovské množstvo zrážok. Slúžia ako migračné trasy pre vtáctvo, hmyz a drobné živočíchy, čím zabraňujú ich izolácii v mestskom prostredí. Zabezpečenie prepojenia siete prvkov zelenej infraštruktúry, vytvorenie tzv. zelenej siete prostredníctvom koridorov a líniových prvkov je nevyhnuté na udržanie a prepojenie biodiverzity.
No a v neposlednom rade je to pozitívny vplyv zelene na ľudský organizmus. Koridory znižujú stres a poskytujú bezpečný priestor bez áut pre beh, cyklistiku, turistiku či prechádzky.
Samostatnou rozsiahlou kapitolou zelenej infraštruktúry je výber správnych druhov rastlín a drevín, ktoré odolávajú náročných a často extrémnym mestským podmienkam. Podstatná je i špecifická starostlivosť a údržba takejto zelene.
8. Dažďové záhrady
Voda je už mnohých lokalitách Európy vzácna komodita, je potrebné ju udržať v krajine a zamedziť jej rýchlemu odtoku počas prívalových dažďov. Rekreačné zelené plochy s priepustnými povrchmi môžu v prípade potreby slúžiť ako nárazníkové zóny pre dočasné zaplavenie. Najmä pri navrhovaní nových projektov v oblastiach ohrozených prívalovými povodňami je potrebné vytvárať priepustné povrchové plochy a vodozádržné opatrenia, ktoré majú rôzne podoby či názvy - ďažďové záhrady a záplavové časti parkov, tzv. "sponge parks" či umelé jazierka a mokrade, záchytné terasy či brázdy.
Kde budovať tieto opatrenia? Každé mesto by malo dobre poznať trasy odtoku, kritické miesta a množstvá odtekajúcej vody. Zrážkovo-odtokové modely by mali efektívne napomôcť pri plánovaní prvkov zelenej infraštruktúry.
Tip z praxe: Mestské lesy v Bratislave pripravujú systematickú obnovu dvoch veľkých a štyroch malých rybníkov a mokrade v kameňolome. Vybudujú taktiež sieť lesníckych odrážok a približne 30 liahnísk pre obojživelníky.
9. Mestské lesy
Les je tou najúčinnejšou "špongiou" v krajine. Lesné ekosystémy v širšom zázemí miest majú neoceniteľnú funkciu v boji s klimatickými zmenami. Mali by sa nielen udržovať, ale aj rozširovať. V žiadnom prípade by nemali ustupovať mestskej zástavbe. Mestské lesy fungujú ako gigantický filter a "ekologická klimatizácia" celého mesta. Stromy odparujú obrovské množstvo vody a tienia povrch. Tým aktívne znižujú teplotu vzduchu. Filtrujú smog, zachytávajú hluk a absorbujú prívalové dažde. Pre obyvateľov mesta plnia rekreačnú funkciu. Lesy udržujú prírodu živú aj v tesnej blízkosti civilizácie a zabezpečujú biokoridory pre zvieratá. Prepájajú izolovanú mestskú zeleň (parky) s otvorenou krajinou, čo umožňuje migráciu a prežitie rôznych živočíšnych druhov.
Tip z praxe: Mestské lesy v Bratislave v roku 2019 rozšírili zónu pokoja, v ktorej je úplne vylúčená hospodárska ťažba dreva z pôvodných 40 %, až na 51 %, čo je vyšší podiel ako v našich národných parkoch.
10. Klimatické útočiská a krízový manažment
Dobrá prax väčších miest v stredozemnej oblasti, vytváranie siete klimatických útočísk, sa čoraz častejšie objavuje aj v mestách centrálnej Európy. Ide zväčša o klimatizované mestské inštitúcie (napr. knižnice, komunitné centrá, mestské úrady), bezpečné a chladné miesta, kde sa dá skryť pred prudkým slnkom a ochladiť. Ponúkajú klimatizované miestnosti, pitnú vodu, priestor na oddych či dokonca pracovné prostredie.
Počas horúcich letných dní musíme čoraz častejšie prijímať krízové opatrenia pri starostlivosti o našich najzraniteľnejších – seniorov v sociálnych zariadeniach či deti v školách.
Za posledných desať rokov sme svedkami viacerých mimoriadnych udalosti v Európe (migračné vlny, vojnový konflikt, pandémia, suchá, povodne či požiare). Krízové plány a manažment sa čoraz častejšie stáva neoddeliteľnou organizačnou štruktúrou mestských orgánov. Mestá s cieľom posilniť krízové plánovanie vytvárajú nové pozície či oddelenia krízového manažmentu.
Použité zdroje:
A case catalogue " COPE cases for inspiration" siete COPE
Klimatický plán mesta Bratislava, Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta SR (SECAP), Apríl 2024, Útvar mestských stratégií a analýz: Soňa Andrášová, Adela Syslová, Marián Zachar a kolektív autorov Enviros.
príručka Madrid + Natural, ARUP, 2016
Ako pripraviť akčný plán zelenej infraštruktúry so zohľadnením nových výziev Príručka nielen pre samosprávy, Ing. Zuzana Hudeková, PhD., Vydala: Mestská časť Bratislava-Karlova Ves, október 2019
