Zelená a modrá infraštruktúra prináša do ulíc viac zelene, tieňa a života, zlepšuje hospodárenie s vodou, vytvárajú mikroklímu a bojujú s tepelnými ostrovmi. Pozrime sa spoločne na niekoľko adaptačných opatrení, ktoré môžu mestá v krátkom či širšom časovom horizonte plánovať a realizovať s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
Program URBACT na svojej webstránke (v časti KNOWLEDGE HUB) zozbieral množstvo tipov a konkrétnych návodov ako zavádzať jednotlivé opatrenia do praxe. Pod tému "Green urban economies" nájdete reálne skúsenosti 47 miest, ktoré boli v roku 2023-2025 zapojené do 5 sietí akčného plánovania. Sieť LET’S GO CIRCULAR! začala s obehovou ekonomikou, GreenPlace s opustenými mestskými priestormi. In4Green sa pustila do transformácie priemyslu, COPE sa zaoberala klimatickými opatreniami zameranými na občanov a EcoCore začala s malými mestami pozdĺž dopravných koridorov. Viacero ich nápadov nájdete v tomto článku.
1. Zelené steny i strechy
Zelené steny zlepšujú kvalitu vzduchu, akustiku a zároveň chránia budovy pred teplotnými výkyvmi a extrémnymi poveternostnými podmienkami. Medzi nákladovo menej náročný variant patrí využitie existujúcich konštrukcií pre popínavé rastliny.
Udržateľné zelené strechy prispievajú k hospodáreniu s vodou, zlepšujú izoláciu a kvalitu ovzdušia, zabezpečujú chladenie a vytvárajú biotop pre biodiverzitu.
Počuli ste už o bielych strechách? Namaľovanie striech na bielo je nákladovo najlacnejšie a najrýchlejšie riešenie. Biele strechy pritom odrážajú až 90 % dopadajúceho slnečného žiarenia.
2. Vodné prvky
Začlenenie vodných prvkov do verejných priestorov môže priniesť celý rad výhod, predovšetkým s pozitívnym vplyvom na miestnu mikroklímu. Voda znižuje miestne teploty a zmierňuje efekt tepelného ostrova.
Vodné prvky môžu mať spektrum foriem a s tým spojené využitie: klasické i pochôdzne fontány, vodná hmla, pitné fontány, jazierka. Potôčiky a vodopády možno využiť na vytvorenie detských ihrísk. Pri využívaní vody je potrebné zvážiť a zohľadniť spotrebu energie, zásobovanie vodou, údržbu a optimalizáciu nákladov s tým spojených.
Tip z praxe: Súčasťou Klimatického plánu Mesta Bratislava je vytvorenie programu rozširovania pitných fontán, pričom do roku 2030 ich vybuduje Bratislavská vodárenská spoločnosť najmenej 80.
3. Lúky v meste
Lúky s výsadbou lúčnych kvetov a tráv zadržiavajú vlhkosť aj počas horúcich dní a zlepšujú mikroklímu. Zároveň lákajú opeľovačov do miest a podporujú tak mestskú biodiverzitu.
4. Mobilné prvky
Využitie dočasných tienidiel alebo konštrukcií s popínavými rastlinami môže sezónne pomôcť zmierniť letné vlny horúčav aj v priestoroch, kde nie je možné vytvoriť trvalú zeleň. Na druhej strane, v zime je možné maximalizovať solárny zisk.
Tip z praxe: Mobilný les (Limerick, Írsko, sieť GreenPlace)
Mestský úrad v spolupráci s miestnou firmou vyrobil 70 kvetináčov z udržateľnej preglejky s kolieskami (uzamykateľné proti krádeži), ktoré zvládnu premiestňovať dvaja ľudia. Každý s hmotnosťou . Riešenie umožňuje flexibilné usporiadanie pre rôzne podujatia.
Mobilný les stromov tiež slúži ako mobilná škôlka, kde sa môžu mladé stromy zakoreniť pred vysadením na ich konečné miesto. Z tohto dôvodu sa do mestskej oblasti každý rok pridávajú nové stromy.
Viac informácií: Handbook siete " GreenPlace"
Foto: sieť GreenPlace
5. Komunitné záhrady a predzáhradky
Zapojenie miestneho obyvateľstva do úpravy svojho okolia môže byť vhodným spôsob ako priniesť zeleň do nevyužívaných priestorov, a tým optimalizovať mestský priestor. Spoločne zdieľaný priestor môže byť vhodným katalyzátorom komunitného života.
Komunitné záhrady majú významný terapeutický prínos, zvyšujú pocit spolupatričnosti a tým bojujú proti vyčleneniu staršej generácie či inak sociálne znevýhodnených ľudí. Hoci komunitné záhrady nezabezpečia plnú potravinovú sebestačnosť, môžu posilniť biodiverzitu a spotrebu lokálnych plodín. V neposlednom rade sú tiež vhodné na vzdelávacie aktivity pre mládež.
 | Tip z praxe: Záhrady biodiverzity s rozlohou 1 m² Projekt „Záhrady biodiverzity s rozlohou 1 m²“ bol realizovaný v lete 2024 v šiestich štvrtiach mesta Vilnus. Na každej parcele boli vysadené trvalky priaznivé pre hmyz a o ich údržbu sa starali miestni obyvatelia. S podporou mimovládnych organizácií a samosprávy projekt zapájal občanov s cieľom podporiť komunitu, environmentálnu výchovu a mestskú biodiverzitu. Viac informácií: A case catalogue " COPE cases for inspiration" Foto: sieť COPE |
6. Obnova riečnych brehov
Úprava riečnych korýt do betónových brehov a ich odklon do pozemných kanálov bol bežne využívaný stavebný postup v mestách, ktorý vytvoril viac priestoru pre mestskú zástavbu a infraštruktúru. Obnovenie brehov riek a obmedzenie ich "kanálovania" môže prispieť k vytvoreniu rekreačnej i záplavovej oblasti a lepšej ochrany pred povodňami. Obnovenie prirodzených zelených porastov prináša do mesta chladnejšiu mikroklímu a život prostredníctvom pestrej biodiverzity.
 | Tipy z praxe: Revitalizácia brehov rieky v meste Vroclav Rekonštrukcia opusteného a zanedbaného brehu rieky premenila túto oblasť na rekreačný a bezpečný priestor pre obyvateľov, pričom sa zachovala jej prírodná krása. Medzi kľúčové riešenia patrilo vybudovanie drevených lávok a móla, lavičiek, osvetlenia, chodníkov a cyklotrás, dráhy na kolieskové korčule, kvetinovej lúky a vodného ihriska pre deti, ako aj plážovej zóny. Viac informácií: Handbook siete " GreenPlace" Foto: sieť GreenPlace |
7. Zelené aleje a koridory
Koruny stromov vedia veľmi účinne znížiť teplotu až o 3 °C. Listová plocha stromov nielen pohlcuje CO2 a vytvára kyslík, hustá vegetácia pozdĺž ciest výrazne tlmí hluk z mestskej dopravy a zachytáva prachové častice.
Zelené koridory a stromy absorbujú obrovské množstvo zrážok. Slúžia ako migračné trasy pre vtáctvo, hmyz a drobné živočíchy, čím zabraňujú ich izolácii v mestskom prostredí. Zabezpečenie prepojenia siete prvkov zelenej infraštruktúry, vytvorenie tzv. zelenej siete prostredníctvom koridorov a líniových prvkov je nevyhnuté na udržanie biodiverzity.
No a v neposlednom rade je to pozitívny vplyv na ľudský organizmus. Koridory znižujú stres a poskytujú bezpečný priestor bez áut pre beh, cyklistiku, turistiku či prechádzky.
Samostatnou rozsiahlou kapitolou je výber správnych druhov rastlín a drevín, ktoré odolávajú náročných a často extrémnym mestským podmienkam. Podstatná je i špecifická starostlivosť a údržba takejto zelene.
8. Dažďové záhrady
Voda je už mnohých lokalitách Európy vzácna komodita, je potrebné ju udržať v krajine a zamedziť jej rýchlemu odtoku počas prívalových dažďov. Rekreačné zelené plochy s priepustnými povrchmi môžu v prípade potreby slúžiť ako nárazníkové zóny pre dočasné zaplavenie. Najmä pri navrhovaní nových projektov v oblastiach ohrozených prívalovými povodňami je potrebné vytvárať priepustné povrchové plochy a vodozádržné opatrenia, ktoré majú rôzne podoby či názvy - ďažďové záhrady a záplavové časti parkov, tzv. "sponge parks" či umelé jazierka a mokrade, záchytné terasy či brázdy či ďalšie.
Kde budovať tieto opatrenia? Každé mesto by malo dobre poznať trasy odtoku, kritické miesta a množstvá odtekajúcej vody. Zrážkovo-odtokové modely by mali efektívne napomôcť pri plánovaní prvkov zelenej infraštruktúry.
Tip z praxe: Mestské lesy v Bratislave pripravujú systematickú obnovu dvoch veľkých a štyroch malých rybníkov a mokrade v kameňolome. Vybudujú taktiež sieť lesníckych odrážok a približne 30 liahnísk pre obojživelníky.
9. Mestské lesy
Les je tou najúčinnejšou "špongiou" v krajine. Lesné ekosystémy v širšom zázemí miest majú neoceniteľnú funkciu v boli s klimatickými zmenami. Mali by sa nielen udržovať, ale aj rozširovať. V žiadnom prípade by nemali ustupovať mestskej zástavbe. Mestské lesy fungujú ako gigantický filter a "ekologická klimatizácia" celého mesta. Stromy odparujú obrovské množstvo vody a tienia povrch. Tým aktívne znižujú teplotu vzduchu. Filtrujú smog, zachytávajú hluk a absorbujú prívalové dažde. Pre obyvateľov mesta plnia rekreačnú funkciu. Lesy udržujú prírodu živú aj v tesnej blízkosti civilizácie a zabezpečujú biokoridory pre zvieratá. Prepájajú izolovanú mestskú zeleň (parky) s otvorenou krajinou, čo umožňuje migráciu a prežitie rôznych živočíšnych druhov.
Tip z praxe: Mestské lesy v roku 2019 rozšírili zónu pokoja, v ktorej je úplne vylúčená hospodárska ťažba dreva z pôvodných 4 %, až na 51 %, čo je vyšší podiel ako v našich národných parkoch.
10. Klimatické útočiská a krízový manažment
Dobrá prax väčších miest v stredozemnej oblasti, vytváranie siete klimatických útočísk, sa čoraz častejšie objavuje aj v mestách centrálnej Európy. Ide zväčša o klimatizované mestské inštitúcie (napr. knižnice, komunitné centrá, mestské úrady), bezpečné a chladné miesta, kde sa dá skryť pred prudkým slnkom a ochladiť. Ponúkajú klimatizované miestnosti, pitnú vodu, priestor na oddych či dokonca pracovné prostredie.
Počas horúcich letných dní musíme čoraz častejšie prijímať krízové opatrenia pri starostlivosti o našich najzraniteľnejších – seniorov v sociálnych zariadeniach či deti v školách.
Za posledných desať rokov sme svedkami viacerých mimoriadnych udalosti v Európe (migračné vlny, vojnový konflikt, pandémia, suchá, povodne či požiare). Krízové plány a manažment sa čoraz častejšie stáva neoddeliteľnou organizačnou štruktúrou mestských orgánov. Mestá s cieľom posilniť krízové plánovanie vytvárajú nové pozície či oddelenia krízového manažmentu.
Použité zdroje:
A case catalogue " COPE cases for inspiration" siete COPE
Klimatický plán mesta Bratislava, Akčný plán pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta SR (SECAP), Apríl 2024, Útvar mestských stratégií a analýz: Soňa Andrášová, Adela Syslová, Marián Zachar a kolektív autorov Enviros.
príručka Madrid + Natural, ARUP, 2016
Ako pripraviť akčný plán zelenej infraštruktúry so zohľadnením nových výziev Príručka nielen pre samosprávy, Ing. Zuzana Hudeková, PhD., Vydala: Mestská časť Bratislava-Karlova Ves, október 2019
