Luc Schuiten, vizionársky belgický architekt, predpokladal, že v roku 2100 sa pojem „trvalo udržateľný rozvoj“ v mestách stane nadbytočným. Všetky aktivity a rozvoj budúcich miest bude totiž nevyhnutne udržateľný. V budúcich mestách sa bude prírodné prostredie prelínať a koexistovať s novými pracovnými a životnými návykmi a mobilitou v meste.
Miestne orgány budú zohrávať kľúčovú úlohu v tejto transformačnej zmene, najmä prácou na infraštruktúre - vytváraním zelených oáz z opustených budov a priestorov, spájaním mestskej siete prostredníctvom pešieho prepojenia a budovania infraštruktúry z jednej štvrte do druhej. Okrem environmentálneho prínosu takýchto opatrení sa verejné priestory stanú zároveň priestorom pre tvorivosť, vzdelávanie a výmenu.
Tento článok sa bližšie zaoberá potrebou revitalizácie a obnovy zelene v kontexte siete GreenPlace, jednej z 30 sietí akčného plánovania URBACT, ktoré prebiehajú od júna 2023 do decembra 2025.
Sieť GreenPlace sa pod vedením mesta Wroclaw (PL) zaoberá nevyužívanými, opustenými a zabudnutými miestami s úsilím o ich zelenú revitalizáciu a regeneráciu, všetko za účasti miestnej komunity.
Problematika zabudnutých a nevyužívaných mestských priestorov
Mestské prostredie sa v Európe v posledných desaťročiach neustále vyvíjalo. Viaceré budovy a priestory stratili svoju pôvodnú funkciu, zostali nevyužité, opustené a/alebo zabudnuté: bývalá priemyselná alebo železničná infraštruktúra, továrne, staveniská, bitúnky, veľké zdravotnícke a sociálne zariadenia, nákupné centrá, kancelárie alebo nedokončené budovy a centrá miest, bývalé vojenské kasárne, parky a zelené plochy.
Tieto budovy a pozemky môžu byť opustené alebo nevyužívané z rôznych dôvodov:
- radikálne zmeny podmienené historickými alebo ekonomickými udalosťami;
- negatívne konotácie (asociácie) spojené s miestami;
- prirodzená daň zo zanedbania;
- sociálne, historické a hospodárske zmeny v meste;
- presun obyvateľstva z vidieckych oblastí do miest a zmeny v spôsobe bývania (napr. väčšie domy, menej ľudí na rodinnú jednotku);
- nízka cena nezastavanej zelenej pôdy v porovnaní s vysokými nákladmi na revitalizáciu zastavaného územia (napr. regenerácia brownfieldov);
- vysoké náklady na údržbu.
Riešenie správy týchto nedostatočne využívaných pozemkov, priestorov a budov je kľúčovým bodom európskej politiky regionálneho rozvoja a rámcov financovania.
Na jednej strane, ak sa nič neurobí, tieto priestory budú mať negatívny vplyv na životné prostredie a biodiverzitu. Napríklad bývalé skladovacie priestory môžu vytvárať "tepelné ostrovy" a uložené znečistenie môže viesť k ďalším problémom súvisiacim so znečistením či hospodárením s dažďovou vodou. Nevyužívané verejné priestory môžu mať negatívny vplyv aj na využívanie pôdy, pričom sa nezohľadňuje tlak na dostatok ornej pôdy a nekontrolovaný rozrastanie miest do šírky či sociálno-ekonomickú nerovnosť a bezpečnosť.
Na druhej strane, ak niečo urobíme, uvidíme pozitívny vplyv na životné prostredie. Ekologické riešenia, regenerácia brownfieldov, zelená infraštruktúra a iné technické zelené riešenia, vrátane modernizácie energetických sietí, môžu zvýšiť biodiverzitu, chrániť biotopy, prilákať nové živočíchy a rastliny a integrovať riešenia na prispôsobenie sa zmenám klímy, napríklad v súvislosti s hospodárením s dažďovou vodou, zadržiavaním vody, chladnými ostrovmi atď.
Mestá zapojené do sietí URBACT, ako napríklad Lille (FR) a Heerlen (NL), slúžia ako prípadové štúdie o pozitívnom vplyve ekologickejších obnovených verejných priestorov v ich komunitách. Politické odporúčania pre opätovné využívanie priestorov a budov zahŕňajú okrem iného: zapojenie architektov a projektantov do tvorby územných plánov; stanovenie realistických pozemkových a finančných rozpočtov; zváženie modelov verejno-súkromného partnerstva.
Zelená revitalizácia
Zelená revitalizácia a regenerácia je jedným z významným spôsobov riešenia nevyužívaných, zabudnutých a opustených miest, a to ako prostriedok trvalo udržateľného rozvoja miest. Najčastejšie zásady, na ktorých sú tieto koncepcie založené možno zhrnúť do nasledujúcich prístupov:
Prístup | Vysvetlenie |
Cirkulárne mestá |
|
Prírodne orientované riešenia a zelená infraštruktúra |
|
Kultúrne dedičstvo ako zdroj |
|
GreenPlace: 10 miest oživuje zabudnuté mestské priestory spolu s miestnymi komunitami
Vyššie uvedené princípy tvoria jadro siete akčného plánovania GreenPlace. Pod vedením mesta Wroclaw (PL) patria medzi partnerské mestá: Boulogne-sur-mer Développement Côte d'Opale (FR), Bukurešť-Ilfov Metropolitan Area Intercommunity Development Association (RO), Cehegin (ES), Limerick (IE), Löbau (DE), Nitra (SK), Onda (ES), Quarto d'Altino (IT) a Vila Nova De Poiares (PT).
Rozmanité profily partnerov zdôrazňuje bohatstvo a pridanú hodnotu takéhoto partnerstva. Niektoré z týchto miest sú malé (napr. Vila Nova de Poiares má 7 281 obyvateľov), iné sú veľmi veľké (napr. Bukurešť-Ilfov s 2 298 000 obyvateľmi). Niektoré sú vidiecke oblasti (napr. Quarto d'Altino), niektoré sú vyslovene mestské (napr. Wroclaw), iné sa považujú za rozvinuté (napr. Limerick) alebo menej rozvinuté (napr. Nitra).
Partnerské mestá sa nachádzajú v rôznych štádiách zelenej revitalizácie či zapojenia komunity. Čelia rôznym podmienkam a výzvam, ako je uvedené i v Základnej štúdii GreenPlace (GreenPlace baseline study), ktorá podrobne opisuje kontext, metodiku a plán sietí akčného plánovania. Bez ohľadu na tieto rozdiely sa už teraz od seba navzájom veľa učia!
Jednotliví partneri sa zameriavajú najmä na tieto hlavné kategórie nevyužívaných mestských priestorov:
- opustené budovy: továreň na rezance v Löbau, občianske centrum v Quarto d'Altino;
- zabudnuté budovy (napriek tomu čiastočne využívané): električkové depo Popowice Wroclaw, električkové depo Victorei v Bukurešti-Ilfove;
- nevyužívané zelené plochy: stredoveký múr v Limericku, zelená zóna vo Vila Nova de Poiares, Ejidos v Cehegine;
- nevyužité zastavané plochy: budúce zelené pľúca v Onde, oblasť Station-Bréquerecque v Boulogne-Sur-Mer, Martinský vrch - bývalý areál vojenských kasární v Nitre.
V Löbau partneri podali správu o zapojení miestnej komunity do plánov na revitalizáciu opusteného továrenského areálu.
Siete akčného plánovania URBACT: zelenšie horizonty
V širšej schéme programu URBACT IV nie je sieť GreenPlace jedinou sieťou akčného plánovania URBACT, ktorá robí mestá zelenšími. COPE, Let’s Go Circular, BiodiverCity, Eco-Core a In4Green sú niektoré ďalšie, ktoré stoja za preskúmanie!
Tento článok bol preložený z doplneného anglického originálu zverejneného na stránke URBACT 18/04/2024. Autorom pôvodnej verzie je Marcelline Bonneau z 19/12/2023.
