V októbri 2024 sa v Miláne konalo tretie podujatie EU City Lab o miestnych potravinových systémoch, ktoré spoluorganizovali URBACT a Európska urbánna iniciatíva (EUI). Teraz, keď sme mali čas vstrebať prezentácie, dialógy a návštevy na mieste, sa môžeme podeliť o poznatky, ktoré sme sa dozvedeli o integrovaných udržateľných potravinových systémoch z Mouans-Sartoux (FR), Liège (BE) a najnovšie z Milána (IT).
Objavte s nami integrovaný, systémový prístup k udržateľným mestským potravinovým systémom, ako aj päť prierezových skúseností, ktoré sa naučili samotní účastníci EU City Labs.
Aký je recept EU City Lab?
EU City Labs sú tematické podujatia zamerané na podporu výmeny medzi mestami a budovanie vzdelávacích komunít. Aby sme pochopili výsledky posledných podujatí EU City Labs, treba brať do úvahy systémový prístup k týmto podujatiam s ohľadom na tému udržateľnosti potravín.
URBACT a EUI sú silnými zástancami prijatia integrovaného prístupu k rozvoju mestských riešení na prechod k udržateľnejším potravinovým systémom. Tento prístup slúžil ako základ pre všetky 3 podujatia "EU City Lab on Food System". V súlade s tým boli vybrané tri vstupné body do mestských potravinových systémov:
- Zmena stravovacích návykov na podporu zdravšieho stravovania, podpora miestnej produkcie a budovania potravinovej bezpečnosti a posilnenie dodávateľských reťazcov v súlade so širšími hospodárskymi a sociálnymi cieľmi.
- Verejné obstarávanie potravín s cieľom zmeniť mechanizmy riadenia, miestnu výrobu a potravinové návyky.
- Zachovanie poľnohospodárskej pôdy na výživu mestského obyvateľstva s cieľom zlepšiť miestnu odolnosť, ochranu biodiverzity, znížiť vplyv na životné prostredie, podporiť miestnu ekonomiku a nakŕmiť miestne jedálne.
V komplexných systémoch, ako sú miestne potravinové systémy, je väčšina premenných hnacou silou zmien a zároveň od nich závisí. Na všetkých troch podujatiach bolo dôležité zdôrazniť, ako funguje integrovaný, systémový prístup k miestnym potravinovým systémom, ktorý podnecuje vývoj celého systému a naopak, presadzuje zmeny v systéme tak aby:
- Zmena stravovacích návykov si vyžaduje, aby mesto pôsobilo na všetky aspekty potravinového prostredia svojich obyvateľov, od uľahčenia prístupu ku kvalitným potravinám v školských jedálňach, komerčných reštauráciách a obchodoch, cez stimuláciu domáceho varenia až po umožnenie vlastného pestovania potravín.
- Zmena obstarávania potravín si vyžaduje zapojenie a transformáciu všetkých zainteresovaných strán, od mestských nákupných služieb, kuchynského personálu v jedálňach, poľnohospodárov a logistiky stravovania, ako aj detí a ich rodín.
- Zachovanie poľnohospodárskej pôdy na výživu obyvateľov mesta si vyžaduje, aby mesto zvýšilo citlivosť obyvateľov na potravinovú nezávislosť, podporovalo existujúce farmy a zakladanie nových poľnohospodárov, spolupracovalo s ostatnými územnými a regionálnymi úrovňami správy v okolí.
Spoločné zdieľanie získaných skúseností účastníkmi na konci prvého EU City Lab v Mouans-Sartoux. Fotografie: François Jégou.
5 prierezových skúseností z Mouans-Sartoux, Liège a Milána
Na konci každého podujatia EU City Lab sa konalo osobitné zasadnutie o tom, čo účastníci, odborníci z praxe i rozhodovacie orgány, považujú za najužitočnejšie. Nižšie uvedená syntéza odráža najdôležitejšie momenty z týchto zasadnutí. Získané poznatky boli vybrané zo zasadnutí EU City Labs v Mouans-Sartoux (FR), Liége (BE) a Miláne (IT), pričom boli doplnené citáciami samotných účastníkov.
1. Dialógov nikdy nie je dosť
Aby sme mohli konať, musia sa plánovači a realizátori navzájom rozprávať, ale zároveň musia dať priestor všetkým - od poľnohospodárov až po volených zástupcov, vrátane projektantov a hnutí na najnižšej úrovni. „Vytváranie dialógu je hnacím motorom ich činnosti, aby dali priestor hlasom všetkých - od poľnohospodárov až po volených zástupcov vrátane plánovačov a občianskych hnutí,“ povedala Denise Cahillová z organizácie Cork Healthy Cities.
- Ako povedal Bo Vanbesien z obce Roeselare (BE), začína sa to zvyšovaním povedomia obyvateľov, čo je trvalá výzva: „Posunutie diskurzu od udržateľnosti, ktorá je nadpozemským pojmom, k zdraviu, ktorému ľudia dokonale rozumejú, pomáha zapojiť ľudí.“
- V meste Liège (BE) sa odborníci z jedální stretávajú s miestnymi výrobcami, a naopak, aby vzájomne pochopili svoje potreby, upravili, čo je potrebné vyrábať/variť.
- V Granollers (ES) by mali potenciálni poľnohospodári a vlastníci pôdy nadviazať kontakt, napr. s podporou obce, s cieľom identifikovať prekážky a páky na sprístupnenie pôdy tým, ktorí ju potrebujú.
2. Prechodné obdobia si tiež vyžadujú integrovaný prístup
Vo všetkých troch hostiteľských mestách sa účastníci zhodli na rovnakých prierezových prístupoch: „Začnite tam, kde ste, využite to, čo máte [...] myslite nad rámec síl [...] prepojte všetky dynamiky atď.“ Týmito zdravými tvrdeniami účastníci zdôraznili, že je potrebné začať s prechodom na potraviny všade a zároveň sa zamerať na transformáciu celého miestneho potravinového systému, pričom je potrebné kombinovať dlhodobé myslenie/strategické plánovanie aj krátkodobé konanie/pragmatické prístupy, a nie ich stavať proti sebe.
- Mestá ako Mouans-Sartoux ukazujú, ako dlhodobý jasný a prístupný politický názor na zdravé a udržateľné školské jedálne dokáže skĺbiť a synergicky prepojiť množstvo rôznorodých potravinových projektov, zosúladiť iniciatívy zainteresovaných strán v oblasti potravín, prepojiť ich kompetencie.
- Na príklade verejného obstarávania v Liége je pravdepodobné, že integrované konzultácie so zainteresovanými stranami, na rozdiel od príkazu zhora nadol od mesta, podporia transformáciu spoločného dizajnu a spoločných verejných trhov; konkrétne: „...získajte miestne trhy, vybudujte férový dialóg s poľnohospodármi, aby ste usmernili svoj proces obstarávania...“
3. Rozhodnite sa, ako používať právny rámec
Účastníci EU City Lab si uvedomili, že je ťažké prijať opatrenia, ktoré by presahovali administratívne silá miest a zároveň by sa týkali celého potravinového systému. Právne rámce EÚ a vnútroštátne právne rámce sú niekedy kritizované za to, že bránia pokroku. Práve v nich sa však môžu nachádzať riešenia (a existujúce nástroje), ktoré zabezpečia, že všetci budú naklonení prechodu:
- V regióne hlavného mesta Brusel, Miláne, Liége, Mouans-Sartoux alebo Kodani, aby sme uviedli aspoň niektoré z nich, sa na podporu nákupu udržateľnejších potravín môžu použiť mechanizmy verejného obstarávania, špecifikácie a kritériá.
- Podľa Marion Tanniou z France Urbaine možno na ovplyvnenie vlastníctva pôdy, jej využívania alebo na nájdenie kupujúcich a podporu vzniku nového obchodného modelu využiť rôzne právne nástroje, ako je napríklad mestské plánovanie/zónovanie a ochranné pásma, predkupné právo a prenos pôdy alebo podpora kolektívnych nástrojov.
4. Myslite a konajte systémovo
Zmena stravovacích návykov obyvateľstva si vyžaduje pôsobenie na celé potravinové prostredie, na potraviny predávané v obchodoch, podávané v jedálňach, propagované na podujatiach atď. „K transformácii potravinového systému by sa malo pristupovať so systémovou myšlienkou spoločnosti, správania a výberu...“. Systémová zmena si vyžaduje, aby mesto skutočne premýšľalo a konalo systémovo, mapovalo iniciatívy, porovnávalo dynamiku, prepájalo úrovne riadenia, hľadalo medzery, budovalo synergie.
- V Mouans-Sartoux sa zdôrazňovalo vzdelávanie detí (a ich rodičov): „Oslovte deti prostredníctvom kvalitných potravín, vzdelávania, podujatí, všetkého...“
- „Mali by sme sa pýtať na slová, ktoré používame: zdravý znamená oveľa viac ako udržateľný“. V diskusiách medzi účastníkmi prístup k transformácii potravín cez uhol pohľadu zdravia zahŕňa širšie systémové perspektívy od ekologickej výroby menšieho vplyvu na životné prostredie až po väčšie obavy obyvateľstva alebo väčšiu šancu využiť rozpočtové zdroje súvisiace so zdravím.
- Mestá si môžu všimnúť a využiť medzery na fluidizáciu miestneho potravinového systému, ako napríklad Liège, ktoré buduje centrum krátkych okruhov a novú jednotku na spracovanie zeleniny s cieľom poskytnúť chýbajúcu logistickú infraštruktúru, ktorá umožní malým miestnym poľnohospodárom združovať sa a zásobovať veľkú mestskú centrálnu kuchyňu.
- Mestá, ako napríklad Mouans-Sartoux alebo Miláno, sa angažujú v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy na svojich mestských územiach, ale aj mimo nich, pričom spolupracujú s vyššími úrovňami územnej správy, t. j. Mouans-Sartoux viedlo národnú štúdiu COOP InterPAT zameranú na spoluprácu v rámci PAT (územný potravinový plán) medzi mestami, obcami, okresmi a regiónmi toho istého potravinového územia.
Zmena stravovacích návykov obyvateľstva si vyžaduje pôsobenie na celé potravinové prostredie, na potraviny predávané v obchodoch, podávané v jedálňach, propagované na podujatiach atď. „K transformácii potravinového systému by sa malo pristupovať so systémovou myšlienkou spoločnosti, správania a výberu...“. Systémová zmena si vyžaduje, aby mesto skutočne premýšľalo a konalo systémovo, mapovalo iniciatívy, porovnávalo dynamiku, prepájalo úrovne riadenia, hľadalo medzery, budovalo synergie.
5. Vyjadrenie kúpnej sily môže zmeniť miestne potravinové postupy
Hoci mestá nemajú žiadne (alebo len veľmi malé) oficiálne kompetencie v oblasti potravín, okrem obmedzeného právneho administratívneho rámca, sú tou správnou úrovňou, ktorá je dostatočne blízka miestnym obyvateľom a predstavuje dôležitú stávku v hre územných zainteresovaných strán v oblasti potravín a poľnohospodárstva, aby mohli významne ovplyvniť miestnu potravinovú transformáciu. Účastníci EU City Lab si zachovali názor, že „udržateľné verejné obstarávanie môže priniesť skutočné hospodárske, sociálne, kultúrne, zdravotné a environmentálne výhody...“
- Mestá sa môžu vybaviť nástrojmi riadenia potravín, ako sú rady pre potravinovú politiku, ad-hoc služby potravín (ako Mouans-Sartoux Sustainable Food Education Centre alebo Milan Food Policy Area).
- Mestá s veľkými centrálnymi kuchyňami, ako napríklad Liége alebo Miláno, môžu vyjadriť svoju kúpnu silu v strategickom obstarávaní potravín a vyvolať zmeny vo výrobe potravín, zvýšiť miestne normy kvality, zapojiť obyvateľstvo do zdravších a udržateľnejších potravinových postupov a praktík.
- Okrem ovplyvňovania miestnej územnej potravinovej hry sa mestá zapájajú aj do lobovania na národnej a medzinárodnej úrovni s cieľom zmeniť konvenčný agropotravinársky systém: združujú mestá v Milánskom pakte pre mestskú potravinovú politiku, ako Mouans-Sartoux presadzujú európsku potravinovú výnimku, zapájajú sa s univerzitami do výskumu scenárov potravinovej transformácie v Miláne a ako Mouans-Sartoux do nastavovania špecifických vzdelávacích programov pre štátnych zamestnancov v oblasti udržateľných a zdravých potravín.
Záver
Skúsenosti získané z troch mestských laboratórií EÚ o miestnych potravinových systémoch sú ďalším príkladom toho, že integrovaný prístup si vyžaduje obojstrannú prácu: výber chytľavých vstupných bodov, ako je zmena stravovacích návykov, obstarávanie potravín alebo využívanie pôdy, aby sa účastníci dostali do potravinového systému, a tiež uistenie sa, že všetky tieto témy „nezostávajú v silo ...“ a rezonujú so všetkými rozmermi miestnych potravinových systémov.
Tento článok je len stručným obrazom obrovskej výmeny názorov, ktorá sa uskutočnila počas troch mestských laboratórií EÚ o miestnych potravinových systémoch! Ak sa chcete dozvedieť viac o konkrétnych prvkoch, pozrite si vložené odkazy alebo si pozrite špecializované stránky podujatí:
- EU City Lab o zmene návykov pre zdravý a udržateľný potravinový systém, 21.-22. marca 2024, Mouans-Sartoux
- EU City Lab o verejnom obstarávaní pre miestne, sezónne a udržateľné potraviny, 29.-30. mája 2024, Liège
- EU City Lab o stratégiách využívania pôdy na zabezpečenie výživy v meste, 23.-24. októbra 2024, Miláno
Tento článok bol preložený z pôvodného článku URBACT, ktorého autorom je Marcelline Bonneau a François Jégou zo dňa 14/11/2024.
